Žiar

Obec Žiar leží v strednej časti Liptovskej kotliny, v doline potoka Smrečianka pod Západnými Tatrami. Chotár obce Žiar sa rozprestiera v nadmorskej výške od 725 do 1930 m n. m., pričom stred obce leží 765 m nad morom.

Obec Žiar vznikla na klčoviskách chotára koncom 13. a začiatkom 14. storočia. Prvá doložená zmienka pochádza z roku 1349, kedy pozemky patrili rodine Smrečiansky-Szentiványi. V ich vlastníctve zostali mnohé nasledujúce storočia. V 15. a 16. storočí bol Žiar administratívne spojený so Smrečanmi. Obec sa osamostatnila až v druhej polovici 18. storočia, a to okolo roku 1760.

Dávni obyvatelia Žiaru sa zaoberali výlučne chovom oviec, poľnohospodárstvom a od 18. storočia sa spomína i tradičné pálenie dreveného uhlia – uhliarstvo. Objavujú sa i zmienky o ťažbe zlata a striebra. V období klérofašizmu bol Žiar jedným z centier ilegálneho komunistického boja v Liptove. Vydávali sa tu ilegálne noviny, obyvatelia už pred SNP pomáhali partizánom. V jeseni v roku 1944 odtiaľto partizáni prepadali nemecké kolóny. Nemci dňa 28. 10. 1944 obec vypálili.

V obci je vybudovaná murovaná evanjelická zvonicaczo začiatku 20. storočia.