Ružomberok

Poloha na východnom úpätí Veľkej Fatry, severozápadných úbočiach Nízkych Tatier a neďaleko juhozápadných svahov Chočských vrchov vytvára neopakovateľnú siluetu mesta z troch strán obkoleseného horami a len z východnej strany otvoreného do Liptovskej kotliny. Mesto leží na sútoku Váhu a Revúcej a je dnes centrom dolného Liptova, ktorý tvorí najzápadnejšiu časť Liptovskej kotliny. Je najvýznamnejším strediskom papierenského priemyslu na Slovensku a jedným z najvýznamnejších slovenských stredísk cestovného ruchu.

Na území dnešného mesta Ružomberok sa našli archeologické nálezy lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a taktiež púchovskej kultúry. V 10. až 12. storočí bolo územie osídlené slovanským obyvateľstvom, čo dokazujú aj archeologické nálezy. O tom, že tu žili Slovania, svedčí aj slovenský názov rieky Revúca, ktorý dostala od „revania“, hukotu vody narážajúcej na skalnaté dno rieky.

Stará slovenská osada vznikla na území občiny Revúca, doloženom v roku 1233. Ondrej II. udelil Hudkontovi časť susediacu s osadou Bočkových synov a s osadou Gothal. Ružomberok sa spomína od roku 1233 ako Reucha, v rokoch 1332-1337 už ako Rosenberk. Od roku 1920 sa nazýva Ružomberok, maďarsky Rózsahegy, nemecky Rosenberg. Prisťahovali sa sem nemeckí osadníci. Karol Róbert potvrdil v roku 1339 mestské výsady pochádzajúce z roku 1318. Od roku 1376 patrili mestu obce Černová, Biely Potok, Vlkolínec a Ludrová. 

Okolie mesta poskytuje mnoho možností na relax, oddych, ale aj na aktívne vyžitie. V okolí sa nachádza lyžiarske stredisko Malinô Brdo, cyklistický Bikepark, či oddychové zóny ako Čutkovo či Hrabovo. Jedinečnou lokalitou ľudovej architektúry je Vlkolínec, ktorý bol zapísaný do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec je situovaný v značne izolovanej polohe. To prispelo k tomu, že sa zachoval vonkajší vzhľad domov a v mnohých domoch aj ich vnútorné usporiadanie. V celej strednej Európe sa nezachoval podobný porovnateľný súbor pôvodných domov a tým je Vlkolínec výnimočný.

Významné kultúrne pamiatky

Jedinečnou pamiatkou ľudovej architektúry je živý skanzen Vlkolínec, ktorý bol zapísaný do zoznamu svetového a kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec je situovaný v značne izolovanej polohe pod vrchom Sidorovo. To prispelo k tomu, že sa zachoval vonkajší vzhľad zrubových domcov a v mnohých domoch aj ich vnútorné usporiadanie. V celej strednej Európe sa nezachoval podobný porovnateľný súbor pôvodných domov a tým je Vlkolínec výnimočný.

V centre mesta sa nachádzajú viaceré kostoly, či už katolícke, evanjelický alebo židovská synagóga. Všetky tieto stavby tvoria súčasť mesta a svojou historickou, architektonickou a sakrálnou hodnotou dopĺňajú kolorit Ružomberka. Rímskokatolícky farský kostol sv. Ondreja je najstaršou sakrálnou stavbou v Ružomberku, jeho počiatky siahajú do prelomu 13. a 14. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala hranolová štvorpodlažná veža. Nachádza sa v centre mesta, na Námestí A. Hlinku, hneď vedľa budovy radnice. Keďže námestie aj kostol sú na vyvýšenej prirodzenej terase, kostol spolu s balustrádami pod ním je vizuálnou dominantou mesta.

V najstaršej časti mesta na Námestí A. Hlinku sa nachádza tiež budova piaristického gymnázia, Mauzóleum Andreja Hlinku, mariánsky stĺp či neobaroková radnica. V centre sa nachádzajú pamiatky ako meštianske domčeky, pamätníky, budova železničnej stanice či Liptovské múzeum v Ružomberku. Náhľad do historických udalostí mesta ponúka rodný dom Andreja Hlinku či pamätník černovských martýrov v Černovej. Zaujímavé sú historické sýpky v Hrboltovej.

V blízkom okolí sa nachádzajú zrúcaniny hradov Likava a Liptovského hradu (Sielnického hradu), či archeologický skanzen Havránok.