Bobrovec

Bobrovec leží v Liptovskej kotline medzi Západnými a Nízkymi Tatrami v nadmorskej výške 640 m n. m. Údolie, v ktorom sa rozprestiera, vzniklo činnosťou Jaloveckého potoka. V minulosti jeho mohutnejší tok využívali mlyny a rybári.

Napriek tomu, že najstaršia písomná zmienka o obci sa zachovala až v listine Ondreja II. z roku 1231, predpokladá sa skoršie osídlenie tejto lokality. Trhové právo získal už v roku 1310 a najstaršia pečať s legendou Sigillum Ubs Majoris Bobrocz 1392 pochádza už z roku 1392. Mestské artikuly, vychádzajúce z Magdeburského práva poukazujú na významné postavenie Bobrovca, ktorý mal viaceré znaky mesta, ako pečať, pranier a cechy. Mestský štatút uvádza aj listina kráľa Mateja z roku 1482. Typickým zamestnaním obyvateľstva v stredoveku bolo remeselníctvo, obchod a povozníctvo.

Prosperitu obce dokladá výstavba gotického kamenného kostola sv. Juraja už koncom 15. storočia,v ktorom sa zachoval zvon z roku 1527. Chrám bol prestavaný na barokový v 17. storočí, kedy bol Bobrovec istý čas sídlom Liptovskej župy. Najstaršou svetskou stavbou bola prvá škola s učiteľsko kantorským bytom a fara. K najstarším budovám patrí aj vtedajšia mestská sporiteľňa. Bobrovec vlastní aj viaceré pamiatky cechových majstrov. Tesársky zanechal stĺp Sv. Jozefa, muzikantský kaplnku Sv. Kríža s harfou.