Demänovská Dolina

Demänovská dolina svojimi osobitnými prírodnými danosťami patrí k najkrajším a najnavštevovanejším  dolinám Nízkych Tatier. Má dĺžku 15 km, leží vo vlastnom chránenom území NAPANT-u a sú tu vybudované rozsiahle ubytovacie a stravovacie kapacity, lanovky a lyžiarske vleky. Geograficky a geologicky pozostáva z dvoch rozdielnych častí: horná časť, priľahlá k hlavnému hrebeňu, je žulová a tvorí celý komplex menších dolín, dolná časť je zarezaná vo vápencoch a bohato zvisle členená.

Horná časť sa javí ako temer pravidelný štvoruholník, vo vrcholoch ktorého sa týčia štyri prvotriedne výhľadové končiare. Na severozápade Siná (1560 m), severovýchode Krakova hoľa (1751 m), na juhovýchod Ďumbier (2043 m) a na juhozápade Poľana (1889 m). V strede južnej hrany doliny tvorenej hlavným hrebeňom Nízkych Tatier vyčnieva Chopok (2024 m). Z neho sa spúšťa na sever grúň zakončený masívom Ostredka (1211 m). Štvrtohorné zaľadnenie tu vytvorilo obrovské ľadovcové kotly a zanechalo rozsiahle morény s Vrbickým plesom a Lukovým plieskom.

Dolná časť má tvar hlbokého vápencového kaňona a vznikla na sútoku potokov Demänovka a Zadnej vody. Obe vetvy krátko pred svojím spojením prechádzajú do oblasti vápencov, oba potoky sa ponárajú a vytvárajú svetoznámy podzemný systém Demänovských jaskýň. Sprístupnené sú Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody (objavená 1921)

Obec Demänovská Dolina vznikla 1.8.1964, keď bola zo všetkých objektov cestovného ruchu vytvorená samostatná obec s miestnymi časťami Tri studničky, Jaskyne, Repiská, Lúčky a Jasná. Demänovská dolina v centre ďumbierskych Tatier patrila v dávnej minulosti prírode, poľovníkom, drevorubačom a pastierom. Prístupné pozemky vlastnili zemepáni Liptova, ktorí ich využívali na ťažbu dreva, pasenie dobytka a oviec v letnom období.

Obec zohrávala historickú úlohu počas SNP. Kováčova chata na Lúčkach bola zásobárňou potravín a výstroja prepravovaného cez Široké sedlo na povstalecké územie na Horehroní. Tieto historické udalosti pripomínajú pamätné tabule Na Lúčkach, partizánske zemlianky v dolinke Krčahovo a symbolický cintorín na Ostredku.