Galovany

Obec leží v strednej časti Liptovskej kotliny v tesnej doline Križianky. Nadmorská výška v strede obce je 590 m n. m. a v chotári 580–710 m n. m. Vodné dielo Liptovská Mara je vzdialené 2 km od obce.

Podľa najstarších dostupných materiálov obec  vznikla koncom 13. storočia v chotári obce Paludza. Spomína sa od roku 1600. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Galowani (1600), Galowany (1773), Galoväny (1920); maďarsky Nagypulugya és Gálfalu. Dnešné pomenovanie obce Galovany je od roku 1948.

Majetok, na ktorom neskôr vznikla obec daroval v roku 1297 kráľ Ondrej III. Jánovi, zvanému Galicius. Darované pole bolo vyčlenené z majetku kráľovských sokoliarov. Na darovanom majetku si Ján Galicius postavil svoje obydlie a vznikla osada Galovany. Patrila do skupiny zemianskych samôt, preto nepoznáme veľa dokumentov o Galovanoch.

V minulosti bola súčasťou obce i dedina Paludza, ktorej dominantou bol drevený kostol. Bol postavený majstrom Jozefom Langom v roku 1729 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy. Po zatopení Paludze pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž. V súčasnosti na brehu priehrady v Galovianskej zátoke, ktorú si obľúbili najmä rybári, stojí na pamiatku dreveného artikulárneho kostola pamätná tabuľa s krížom.