Ižipovice

Malebná obec, rozprestierajúca sa v strednej časti Liptovskej kotliny pod Chočskými vrchmi, v nadmorskej výške 598 m n.m. Obec leží vo veľmi peknom a turistmi vyhľadávanom prostredí – v blízkosti Prosieckej doliny a vodného diela Liptovská. V roku 2017 mala obec 88 obyvateľov.

Obec Ižipovce vznikla na majetku patriacom do chotára obce Sielnica. Územie sa spomína už v roku 1286 (Selniche), ktoré kráľ Ladislav IV. (1260-1290) daroval Benediktovi a Štefanovi, synom Kevela. Prvá zmienka o majetku neskorších Ižipoviec je z roku 1304, keď zeman Ižip ( maď. Izsép) kúpil časť majetku, dovtedy zvaného latinsky Moecha (špinavý, nečistý). S týmto Ižipom je nepochybne spojený vznik osady v prvej polovici14. storočia.

V roku 1391 sa s pomína obec ako „Kewelhaza“, alebo „Isipfalva“, pred tým majetok služobníkov Liptovského hradu povýšených do zemianskeho stavu.Neskôr patrila rodinám Dobákovcov, Čemickovcov a iným drobným zemanom, ktorí v obci aj bývali. V 16. storočí obec pozostávala iba zo zeminaskych kúrií, ktorých tu bolo v roku 1584 desať.

Z kultúrnych pamiatok sa zachovala ľudová dedinská zvonica spojená s hasičskou zbrojnicou, murovaná stavba s drevenou nadstvabou. Zvonica má pôdorys štvorca a ihlancovú helmicu. Vo zvonici sa nachádza klasicistický zvon z roku 1830 zo zvonolejárskej dielne Anny Christellyovej v Banskej Bystrici.