Kráľova Lehota

Kráľova Lehota je vstupnou obcou do mikroregiónu Bocko-bacúšskej doliny zo severnej liptovskej strany. Leží vo východnej časti Liptovskej kotliny na úpätí Nízkych Tatier pri sútoku Bieleho a Čierneho Váhu. Poniže obce je dôležitá križovatka ciest vedúcich z východu, juhu a západu. Z okolitých kopcov sa naskytnú výhľady na od Štrbské Pleso, Podbanské, celý Liptovský Hrádok, priehradu Liptovskú Maru až po Ružomberok. Vidieť tiež Kráľovu hoľu a Nízke Tatry s Ďumbierom.

Kráľovu Lehotu založili koncom 13. až začiatkom 14. storočia kráľovskí služobníci, majúci za úlohu strážiť lesy a poľovný revír. Kým nevybudovali osadu, dal im kráľ úľavu na daniach – kráľovu lehotu. Osadu postavili pri ústí vodných tokov a ciest, aby každý, kto sa chcel dostať do dolín Bocianky a Čierneho Váhu, musel prejsť cez ňu. Za vernosť im kráľ Ľudovít I. v roku 1361 osadu i veľké územie medzi Váhom a Bociankou až po vrchy Kráľova hoľa a Bacúch daroval.

Obyvatelia obce sa zapojili do SNP. Povstalci uskutočnili viacero prepadov, ničili komunikácie a 12. 9. 1944 zničili železničný most cez Váh.

Dodnes sa zachovalo mnoho pôvodných kúrií z 18- a 19. storočia. Kaštieľ Jána Lehotského je klasicistický komposesorátny kaštieľ, ktorý bol postavený v 1.tretine 19.storočia. Zaujímavá je tiež vila, historizujúca stavba v podobe gotického hradu s vežami z konca 19. storočia, ktorá patrila sochárovi Alojzovi Štróblovi. V obci stojí neogotický kostol z rokov 1886-1894 na mieste staršieho z roku 1784.

Bola tu vybudovaná úzkokoľajná železnica, ktorou sa zvážalo vyťažené drevo. Poniže obce 3 km smerom na Liptovský Hrádok sa nachádza Maša, kde sa vo vysokej peci do roku 1873 z rudy vyťaženej v okolí získavalo železo. V kamennom domčeku, pôvodne obecnej pastierni pod skalou, otvoril rezbársku galériu Dalibor Novotný. Vo vnútri je stála expozícia rezbárskych prác. Táto galéria je od roku 2004 sídlom Spolku rezbárov na Slovensku.