Liptovská Osada

Obec leží na styku Nízkych Tatier s Veľkou Fatrou v zlomovej doline Revúcej na sútoku s potokom Korytnica a Lužňanka. Nadmorská výška v strede obce je 609 m n. m. a v chotári 580–1652 m n. m. V obci vyvierajú studené sadrovcovo-zemité železité kyselky, v minulosti využívané kúpeľmi v Korytnici. Od Ružomberka je vzdialená 15 km.

Územie obce bolo osídlené už na prelome 11. a 12. storočia. Vtedy tu vznikla benediktínska pustovňa (spomínaná ako Gothal, božie domčeky), okolo ktorej postupne vyrástla osada. Prvá písomná zmienka o nej sa datuje roku 1288. Ďalšia písomná je z roku 1340. V listine Karola Róberta I. sa určoval chotár Ružomberka až po pustovňu nachádzajúcu sa na sútoku rieky Lúžňanky a Revúcej.

V 18. storočí bola v Liptovskej Osade zriadená stála stanica cisársko-kráľovskej pošty s dostavníkovou dopravou, ktorá určila aj erb obce. V roku 1908 bola postavená úzkorozchodná železnica na trase Ružomberok – Liptovská Osada – Korytnica, miestnymi obyvateľmi prezývaná Korytnička. Jej trasu dnes kopíruje náučný cyklistický chodník – Cyklokorytnička (otvorená v lete 2016), vedúca z Ružomberka do Korytnice. Počas 2. svetovej vojny sa obec aktívne zapájala do SNP.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1762 na mieste, na ktorom predtým stál drevený kostol. Začiatkom 20. storočia bol kostol rozšírený o bočné lode. Vo veži sú tri zvony, pričom najstarší, zasvätený Najsvätejšej Trojici, je zo 17. storočia. Na kostole je umiestnená pamätná tabuľa na počesť kňaza Štefana Vaverčáka, ktorý počas druhej svetovej vojny zachránil pred smrťou 72 miestnych obyvateľov, ktorých chcelo zastreliť nemecké komando.

V roku 1926 v obci vznikol zbor Cirkvi československej husitskej a bol postavený jediný kostol tejto cirkvi na území Slovenska.

Drevená kaplnka v časti Korytnica, ktorá sa nachádza v areáli bývalých korytnických kúpeľov a bola vysvätená v roku 1859. V obci sa zachovali pamiatky ľudovej architektúry.