Liptovský Hrádok

Mesto Liptovský Hrádok s tradíciami lesníctva, včelárstva, ťažby a spracovania dreva a železnej rudy či pltníctva je najmenšie mesto Liptovského regiónu. Návštevníkov upúta okolitá príroda, ktorá ponúka adrenalínové vyžitie milovníkov hôr, cykloturistov, vodákov, rybárov, lyžiarov i obdivovateľov kultúrno-historických pamiatok.  Leží vo východnej časti Liptovskej kotliny nad sútokom Váhu a Belej. Nadmorská výška v strede obce je 640 m n. m. a v chotári 635–804 m n. m. 

Na území dnešnej obce Liptovský Hrádok bolo pohrebisko lužickej kultúry. Jestvovala tu v 1. polovici 13. storočia osada Belsko. Doložená je z roku 1316 ako Belezk, roku 1341 ako Belezka. V jej rozsiahlom chotári sa vyvinulo niekoľko osád, napr. Dovalovo. Zmenšené územie s obcou tohto názvu sa spomína ešte v roku 1469. Patrila panstvu Liptovský Hrádok. Ďalšie staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: v roku 1341 Ujwar, v roku 1360 Haraduk, v roku 1476 Nouum castrum, v roku 1503 castrum Hradek, v roku 1808 Hrádek, v roku 1920 Hrádok, v roku 1927 Liptovský Hrádok; maďarsky Liptóújvár.

Liptovský Hrádok poskytuje unikátne a turisticky zaujímavé prvky cestovného ruchu, dokumentujúce jeho 700-ročnú históriu. K najpozoruhodnejším pamiatkam mesta patrí gotický hrad a kaštieľ. Hrad na vysokej skale dal postaviť v 14. storočí zvolenský župan Donč. Obkolesili ho vodnou priekopou, ktorá sa v podobe jazierka zachovala dodnes.

Ďalšími významnými pamiatkami mesta sú prvá lesnícka škola v Uhorsku, arborétum, Národopisné a Ovčiarske múzeum, vážnica a zvonica – zvyšky pôvodnej vysokej pece-maše, židovský cintorín, chránená lipová alej Pod lipami s kaplnkou so sochou Piety blahoslavenej Panny Márie a klasicistickým rímskokatolíckym kostolom či rímskokatolícky kostol Sv.Martina z 13.storočia a stavby liptovských murárov v Dovalove.