Liptovský Mikuláš

Poloha

Mesto Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti geomorfologického podcelku Liptovská kotlina a je obklopené pohoriami Západné Tatry na severe, Nízke Tatry na juhu a Chočské vrchy na severozápade. Mesto sa rozprestiera prevažne na pravom brehu rieky Váh (okrem mestských častí Andice, Benice, Bodice, Demänová a Palúdzka), priamo pri jeho vtoku do vodnej nádrže Liptovská Mara. Centrum mesta leží v nadmorskej výške 577 m n. m. (je teda 10. najvyššie položeným mestom na Slovensku). Je sídlom okresu Liptovský Mikuláš, prirodzeným centrom regiónu stredný Liptov a zároveň najľudnatejším sídlom Liptova. Z hľadiska počtu obyvateľov je na 21. mieste medzi mestami na Slovensku (r. 2016).

História mesta

Na území dnešného mesta Liptovský Mikuláš bol hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej, kostrové radové pohrebisko z 11.-12. storočia, popolnicové pohrebisko a hromadný nález bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej.

Dnešný názov obce Liptovský Mikuláš sa používa od roku 1952. Obec patrila Pongrácovcom, potomkom Hanka z rodu Serafína. V 2. polovici 13. storočia postavili na staršom pohrebisku kostol, ktorý spolu s tunajším trhom vytvoril z obce hospodárske a kultúrne stredisko majetkov Pongrácovcov. Od 13. storočia sa vyvíjala Liptovský Mikuláš ako zemepánske mestečko – bez prítomnosti nemeckých kolonistov i bez kráľovského privilégia, teda odlišne ako ostatné mestá v Liptove. Trhy sú doložené výsadnou listinou z roku 1360.

V 15. storočí si tu Pongrácovci postavili kúrie a napriek vojnovým zásahom sa stalo obchodným strediskom stredného Liptova. V 17. storočí nastáva rozvoj remeselnej výroby, doložený je cech kováčov a zámočníkov (1617), cech kožušníkov (1630), ševcov (1649), čižmárov (1697), neskôr mäsiarov a mlynárov. V roku 1677 sa stal Liptovský Mikuláš trvalým sídlom Liptovskej stolice. V 18. storočí vzrástol počet remesiel (krajčíri, pekári, stolári, debnári), najrozšírenejšia bola výroba a spracovanie koží. V roku 1713 popravili v meste ľudového hrdinu Juraja Jánošíka. Za tzv. slovenského štátu sa stal jedným z centier protifašistického boja.

Historické pamiatky mesta

Kostol sv. Mikuláša je najstaršia stavebná pamiatka mesta je zároveň najväčšou ranogotickou stavbou Liptova. Evanjelický kostol vybudovali v rokoch 1783-85 evanjelici z 13 liptovských obcí. Synagóga, postavená v rokoch 1842-46, získala súčasnú podobu po rekonštrukcii v roku 1906, kedy známy budapeštiansky architekt Leopold Baumhorn prepojil pôvodný klasicistický exteriér so secesným interiérom.

Výrazná barokovo-klasicistická budova jezuitského kláštora bola postavená v rokoch 1757 – 1764. Svojmu pôvodnému účelu však slúžila iba krátky čas. Dnes sa tam nachádza Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva.

Ďalšími významnými historickými budovami v meste sú Župný dom, Straussovský dom, budova gymnázia, Prvý stoličný dom, kaštieľ Vranovo, Pongrácovská kúria (2. najstaršia stavba v meste), či niekdajší zájazdový hostinec z 19. storočia nazývaný Čierny orol.