Ľubochňa

Ľubochňa je známym liečebným miestom endokrinologických ochorení, nachádza sa tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav. Obec sa nachádza na severných svahoch Veľkej Fatry, v údolí rieky Váh, na sútoku s Ľubochniankou.  Ľubochnianska dolina – je najdlhšia dolina v pohorí Veľkej Fatry. Turisticky je veľmi atraktívna. Náučný chodník Ľubochňa-Dolina začína pri budove obecného úradu.

Najstaršia známa písomná zmienka o obci je z roku 1287, v listine Ladislava IV. sa hovorí o rieke Lubochňa a vrchu Havran. V minulosti Ľubochňa známa ako osada hájnikov, rybárov a drevorobotníkov. V 17. storočí bola v Ľubochnianskej doline sklárska huta Likavského panstva, mlyn, píly na vodný aj parný pohon, neskôr aj na pohon elektrický. Začiatkom 18. stor. vzniká železný hámor na spracovanie surového železa dovážaného z Liptovského Hrádku na pltiach.

V roku 1903 – 1904 tu bola postavená hydroelektráreň a úzkokoľajná lesná železnica ako prvá elektrifikovaná v strednej Európe. Slúžila aj na príležitostnú dopravu turistov a kúpeľných hostí. Zrušená bola v r. 1965. Elektráreň po rekonštrukcii v r. 1993 slúži dodnes.

Ľubochňa ako letovisko vzniká koncom 19. storočia. Založil ju gróf András Bethlen, známy aj ako zakladateľ Tatranskej Lomnice, s ktorou má Ľubochňa podobnú architektúru. Výstavba bola realizovaná v secesnom štýle s drevenou hrazdenou architektúrou. Vtedy vysadená lipová alej je dnes chráneným prírodným výtvorom.

Vzhľadom k významu a histórii obce sa zachovalo niekoľko kultúrnych pamiatok. Kollárov dom je historický kúpeľný dom s prvkami secesie z polovice 19. storočia. V súčasnosti je kúpeľný dom obnovený a slúži svojmu účelu. Okrem neho sa tu nachádza súbor viacerých secesných kúpeľných víl z prelomu 19. a 20. storočia. Pamiatkovo chránené sú Vila Jaiser z roku 1896 (číslo 208), Vila Vécsey z roku 1893 (číslo 101) a Vila Jahn-Bazovský z roku 1897 (číslo 151).