Partizánska Ľupča

Pôvodne najstaršie banícke mesto Liptova leží na nive potoka Ľupčianka pod severnými úpätiami Nízkych Tatier, 15 km východne od Ružomberka a 20 km západne od Liptovského Mikuláša. Dobrá prístupnosť je aj od severo-južného prepojenia Poľsko – Maďarsko z Liptovskej Osady cez Liptovskú Lúžnu a zo severu od 3 km vzdialenej diaľnice D1. V blízkosti obce Partizánska Ľupča sa nachádzajú aj termálne kúpaliská v Bešeňovej (3 km) a vodná nádrž Liptovská Mara (6 km). Súčasťou obce sú aj osady Magurka a Železnô, ležiace v lone masívu Nízkych Tatier.

Prvá písomná zmienka o Ľupči je z roku 1252 v rámci vymedzenia majetku Sliačov, ktorý král‘ Belo IV. daroval kláštoru premonštrátov v Turci. V druhej polovici 13. storočia sa v Ľupči so súhlasom panovníka usadzovali nemeckí osadníci, ktorých sem prilákali bohaté ložiská zlata a striebra.

V roku 1625 malo mestečko zemiansku kúriu Palugyayovcov, 100 sedliackych usadlostí, obecný dom a obecný kúpeľ, v roku 1715 mlyn. V rokoch 1631 a 1856 obec skoro úplne vyhorela. V 19. storočí začala rapídne upadať, v 2. polovici 19. storočia banské podnikanie postupne zaniklo. Obyvatelia podporovali partizánske hnutie a zapojili sa do SNP. Obec bola vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Pamätnou medailou SNP.

V obci nájdeme niekoľko kostolov. Rímskokatolícky kostol sv. Matúša je dvojloďová gotická stavba z obdobia pred rokom 1281. Neskôr bol renesančne prestavaný. Súčasťou zariadenia kostola bol aj gotický oltár sv. Stanislava z roku 1459, ktorý je dnes súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie. Rímskokatolícky kostol Panny Márie Bolestnej je gotický kostiol na cintoríne z roku 1263. V 17. storočí bol renesančne rozšírený a v 18. storočí barokovo prestavaný. Evanjelický kostol je postavený v neoklasicistickom štýle a pochádza z roku 1887.

Významnou historickou pamiatkou obce je renesančný meštiacky dom z prvej polovice 17. storočia. Z rovnakého obdobia sa zachovala i fara, hostinec, či budovy banskej správy.