Trstené

Dedinka medzi horami, leží v strednej časti Liptovskej kotliny 3 km od Liptovského Mikuláša. Chotár Trsteného sa rozpína medzi Jaloveckým potokom a jarkom Mútnik v nadmorskej výške 764 m n/m. Rozpína sa cez Chraste a Lanište až po vrch Salatín. Hranica Baníkov – Salatín sa v severnej časti dotýka Oravy a smeruje na juh cez Lysec do Hlbokej a Jaloveckej doliny.

Najstaršia písomná správa o Trstenom (Nadásd) je z roku 1269, ktorou kráľ Belo IV. dal osadu Trstené, kam chodil poľovať županovi Bogomírovi. V písomnostiach rodu Bogomíra II. Z 13. – 15. storočia sa vyskytuje meno dediny pravidelne maďarsky ako Nádasd, čo je preklad slovenského názvu tŕstie. Názov je odvodený od trstiny močiarnej, ktorá tu hojne rástla v močarinách.

Slovenský názov obce bol prvý krát písomne zachytený v r. 1469 ako Trztené, potom sa menil na Trszteno, Trsstena, Trstenno, Trstenne, r. 1920 Trstenô a od roku 1925 sa zachoval názov Trstené. V starších dobách bol písaný maďarský názov Nádasd resp. v roku 1269 Náásd.

Neskororománsky kostolík z roku 1269 zasvätený Márii Magdaléne s peknou typickou polkruhovou aspidou bol neskôr prestavaný a v r. 1830 premenovaný na kostol Všechsvätých. Je jednoloďový s obrazom Všechsvätých na oltári stĺpovej architektúry. Celodrevená zvonica vedľa kostolíka je z roku 1635. Vo veži boli 2 zvony uliate v r. 1545 a 1617 Matiasom Kupczovie z Nemeckej Ľupče, ktoré žiaľ praskli; jeden z nich je uložený v kostole a zvoní sa zvonom prineseným z kostola uzavretého kvôli priehrade Liptovská Mara.