Važec

Obec sa nachádza v najvýchodnejšej časti Liptovskej kotliny a zároveň regiónu Liptov. Leží v údolí Bieleho Váhu, južne od obce sa dvíhajú Kozie chrbty, severne sa terén dvíha k svahom západotatranských štítov. Západne leží chotár Východnej, severne chotár mesta Vysoké Tatry, východne Štrby a na juhu Liptovskej Tepličky. V katastrálnom území obce sa nachádza známa Važecká jaskyňa.

Važec vznikol na rozsiahlom, prevažne lesnatom území pri potoku Važec, ktorý v roku 1269 dostal na osídlenie komes Bohumír. Vyvinutá obec je doložená z roku 1286, ale z listiny vyplýva, že Važec jestvoval už v roku 1280. Názov obce je doložený z roku 1280 ako Vasych, súčasný názov Važec používa od roku 1927. Lokátorom a dedičným richtárom bol Gerhard. Obec patrila trom rodom Bohumírových potomkov, Szentiványiovcom, Szmrecsányiovcom a Baanovcom. Obyvatelia sa zapojili do SNP a podporovali partizánov.

Rímskokatolícky kostol Klaňania sa troch kráľov je významnou historickou pamiatkou z druhej polovice 13. storočia. Barokovo bol upravovaný v roku 1738. Obnovou prešiel v roku 1910. Nachádza sa tu neskorogotický zvon z 15. storočia.

Obec má tiež evanjelický kostol z rokov 1889 – 1892. Stojí na mieste tolerančného kostola z roku 1783. Autorom stavby je staviteľ Blažej Bulla. Vnútorný priestor vymaľoval známy maliar Jan Hála.

Kultúra Važca je stáročia vytváraná a zdokonaľovaná vo všetkých smeroch svojho života. Z primárnych prvkov hmotnej Važeckej kultúry je jej ľudové staviteľstvo, ktoré nesie všetky charakteristické znaky ľudového staviteľstva horských oblastí, podmienené prístupnosťou stavebného materiálu miestnych zdrojov. K ďalším znakom ľudovej kultúry Važca je jeho ľudový kroj. Materiálom na výrobu kroja bolo používané ľanové plátno a biele súkno, ktoré boli vyrábané z ľanu a vlny (od materiálu závisel aj strih odevu).