Veľké Borové

Obec leží na okraji Chočských vrchov, v bezprostrednom okolí sa nachádza Kvačianska a Prosiecka dolina – krasové doliny s vápnomilnou vegetáciou, vodopádmi, ponormi a vyvieračkami. V Kvačianskej doline (lokalita Oblazy) sú dva drevené vodné mlyny a píla. Nad obcou sa rozprestiera lúčnatá krasová plošina Svorad, neďaleko Západné Tatry (Roháče). So susednými goralskými obcami Malé Borové a Huty tvorí svojrázny mikroregión, zdieľajúci spoločnú históriu.

Obcou preteká potok Borovianka, ústiaci tiesňavovitým úsekom s ponorom a vodopádmi do Kvačianskej doliny. Tesne pred sútokom s Kvačiankou na Oblazoch ešte zľava priberá Ráztocký potok, tečúci z osady Jóbova Ráztoka, vytvárajúci úzku roklinu s 8-metrovým Ráztockým vodopádom v závere. 

Kopaničiarska obec vznikla v 16. storočí usadením goralského obyvateľstva z Hornej Oravy. Doložená je z roku 1969 ako Borovo, z roku 1808 ako Welké Borowé, maďarsky Nagyborovce, Nagyborovo. Patrila rodine Joobovcov. V roku 1715 mala so Sviniarskou 15 daňovníkov, v roku 1784 mala 64 domov a 461 obyvateľov, v roku 1828 mala 112 domov a 597 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, skromným poľnohospodárstvom, od 18. storočia podomovým sklenárstvom. 

Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža z rokov 1823 – 1826 stojí na mieste staršieho dreveného kostola z 18. storočia. V rokoch 1880 – 1890 bol upravený neoklasicisticky a v roku 1950 obnovovaný. V obci sa zachoval súbor ľudových domov, ide o zrubové chalupy z konca 19. storočia.

Na vrchu Súšava v Skorušinských vrchoch s výškou 1075 metrov týčiacom sa na polceste medzi dedinami Malé Borové a Veľké Borové bola v roku 2013 postavená drevená turistická rozhľadňa s výškou 16,5 metra. Naskytajú sa z nej krásne výhľady na okolité pohoria, najmä Západné Tatry ale aj Chočské vrchy a Malú Fatru.