Vyšná Boca

Vyšná Boca je malá, pôvodne banícka obec (950 m) na konci Bocianskej doliny pod Čertovicou a Rovnou hoľou. Leží v ochrannom pásme NAPANT-u a je výborným východiskom na túry do Ďumbierskych a Kráľovohorských Tatier.

Obec sa vyčlenila v polovici 19. storočia z bývalých obcí Kráľovská a Svätojánska Boca. Dovtedy bola administratívnou súčasťou Nižnej Boce. Názov obce je doložený z roku 1920 ako Vyšná Boca, Kráľovská Boca, z roku 1927 ako Vyšná Boca, maďarsky Felsőboca, Királyboca. V minulosti sa v jej chotári dolovalo železo, zlato a antimón, neskôr sa obyvateľstvo zaoberalo poľnohospodárstvom, prácou v lesoch a chovom dobytka. Banícku minulosť pripomína reťazová zástavba v údolí s veľkými baníckymi domami s pavlačami, ktoré sa dnes menia sa rekreačné chaty.

V obci je klasicistický kostol z roku 1785 postavený ako tolerančný na mieste staršieho chrámu. Na veľkom zvone vo veži kostola vo Vyšnej Boci je vyznačený rok 1584 ako rok uliatia zvona.

Vyšná Boca poskytuje vynikajúce možnosti rekreačnej, vysokohorskej turistiky a cykloturistiky. V zime sú tu možnosti zjazdového aj bežeckého lyžovania. Zážitok zo zimných športov garantuje umelé zasnežovanie s osvetlením a možnosťou večerného lyžovania v lyžiarskych strediskách Bačova roveň a Čertovica. Obec pravidelne poriada Európsky pohár v zjazdovom lyžovaní, finále seniorského lyžiarskeho pohára na Čertovici, akademické preteky FIS. Spolupracuje s Liptovským múzeom pri organizovaní kultúrnych podujatí.

V obci sa nachádza minerálny prameň Kyselka, vytekajúci z banskej štôlne, s vynikajúcou železitou minerálnou vodou kyslastej chuti.